Dotýka sa ma láska, bolesť odchádza...

žiadne komentáre

Alebo ako prišiel na svet Leo Krzewiński – Leví kráľ.

8.6. 2020 o 19:22 prišiel v teple domova na svet nový muž – Leo Krzewiński – pre mňa môj malý veľký Leví kráľ.

Tvoj príchod Leuško však začal oveľa skôr. Začalo to oslavou letného slnovratu. Na letný slnovrat nás duša zavolala do Haluzíc, kde viedla meditáciu Karaimi a Kogi. Pre mňa to bolo tak silné spojenie so Zemou, že som na druhý deň takmer po 3 rokoch dostala menštruáciu. Cítila som, že som išla tak hlboko do Zeme, až som sa spojila s jej srdcom. Tak hlboko, až sa moje lono zobudilo. Bolo to tak extatické, že som mala pocit, že sa až so Zemou milujem. Prepojenie s Gaiou zobudilo moje lono a ráno na druhý deň som dostala menštruáciu. V Haluziciach ma očarila v jednom stánku soška tehotnej ženy – tehotnej bohyne – ach, aká sila išla z obyčajnej sošky. Žena, ktorá sošky bohýň predávala, mi povedala, že ženy, ktoré si sošku kúpia, zvyknú do roka otehotnieť. Fíííha? Ďalšie tehotenstvo? Vedela som, že chcem viac ako 2 deti, ale kedže som prežila obidve tehotenstvá sťahovaním a vytváraním nového srdca domova, tentokrát som si chcela tehotenstvo užiť vo svojom dome. Ale keďže žijeme v prenájme, moja hlava možnosť ďalšieho tehotenstva zavrhla.

Žena, ktorá predávala sošky ženských bohýň, však mala pravdu. Naše tretie dieťatko prišlo na svet takmer presne do roka - 8.6. 2020.

“Nebezpečné” :) je tiež stretávanie sa s tehotnými ženami, lebo tehotné ženy sú podľa mňa tak nádherné, vyžarujú tak silnú a zároveň jemnú ženskú energiu, že Vás to ľahko môže “nalomiť” na ďalšie dieťatko. Priateľka Ľubka porodila synčeka 3.8. 2019 a stretávanie s ňou prinieslo tehotenstvo hneď 2 ženám - aj mne a aj druhej priateľke Lucke, keďže sme veľa letných dní trávili spolu na záhrade s deťmi. Ja som porodila v júni a Lucka v novembri. Nuž stretávanie s tehotnými môže veľmi ľahko spustiť myšlienky o tehotentsve aj u iných žien.

V auguste 2019 som mala naplánovanú preventívnu priehliadku u gynekológa. Gynekológa mám však až v Krupine, tak je to pre nás celodenný rodinný výlet. Celú cestu mi však mysľou chodilo – nemôžem si dať spraviť žiadny ultrazvuk, lebo som tehotná. ČOO? Bola som veľmi prekvapená z toho pocitu. Keď som prišla ku gynekológovi, povedala som mu, že si chcem spraviť tehotenský test. Na veľké prekvapenie vyšiel pozitívne. Môj gynekológ bol z toho v šoku a spýtal sa ma: „Čo ideme robiť?“ :) Nuž čo, sledovala som svoj pocit. Čo cítim? A zaujímavé – cítila som veľký hlboký pokoj. Tento pocit aj mňa prekvapil. Tretie dieťaťko? Veď stále žijeme v prenájme a tretie dieťatko som chcela porodiť už vo svojom dome, a tiež som vedela, že sa určite nechcem sťahovať do tretice s tretím dieťaťom. Ale ten pocit pokoja bola veeeľmi hrejivý .... Naozaj už? Stelka má 2,8 roka, Eliška má 1 rok a 3 mesiace. Uf, ale ten pocit pokoja bol skutočne veľmi silný. Ďalší tehotenský test asi po týždni bol však negatívny. Tak ako to teda je? Som či nie som tehotná? Nie, nie som, ale môžem byť. Alebo mám, musím (áno až takéto silné to bolo, že až musím) byť do tretice mamou. Pozitívny tehotenský test bol pre mňa jasným odkazom – Moje lono je pripravené a chce ostať “čisté” pre novú dušu – preto žiadne preventívne vyšetrenie som si nedala spraviť, žiadna cytológia, žiadne stery, iba sme sa v ten horúci letný deň previezli 2 hodiny z Liptova do Krupiny, spravila som tehotenský test s gynekológom a išli sme sa kúpať na Devičie. :) Život je vtipne nádherný.

Silný zážitok opäť prišiel na jesennú rovnodennosť. Od rána som cítila, ako Zem vibruje, predsa rovnodennosť je silný čas Zeme. Ráno som bola na bicykli v lese, kde som si dala ako každý deň meditáciu. Myšlienka tretieho dieťaťka vo mne veľmi rezonovala, hoci som vedela, že dievčatá sú ešte maličké. Až som mala dokonca pocit, že jednoducho „MUSÍM“ byť tehotná, že to nie je ani moje rozhodnutie, ale že cezo mňa chce prísť na svet ďalšie dieťa. Meditácia na rovnodennosť ma veľmi rozplakala a zložila až na zem. Počas meditácie sa mi ukázali 3 veľké odkazy – Príde nový chlapček, môj ocinko musí odísť a príde nám do života dlhoočakávaný priestor na bývanie.........

Moja vďačnosť za život a za Božie vedenie je nekonečná. Tak ako mi to ukázali v meditácii, tak sa aj stalo. 8.6. sa narodil náš malý kráľ Leo. 10.8. zomrel môj milovaný ocko a v ten deň 10.8. sme podpísali zmluvu na náš nový dom.............To je však iný príbeh...............................

Vraciam sa k tvojmu zrodu Leo.

Ako som už spomínala, tehotenstvo mi prinieslo energiu pokoja, aj keď nie všetko bolo také jednoduché. Dievčatá po návrate z Gran Canarie v januári veľmi ochoreli – mali veľmi silný kašeľ, ktorý bol intenzívny 3 mesiace a potom ešte pokračoval a v podstate skončil až na jeseň.

Počas týchto náročných chvíľ som mala až pocit, že som sa od teba odpojila, milý Leo, a necítíla som ťa v sebe. Koncom marca som si dala ja, odporca ultrazvukov, spraviť ultrazvuk. Všetko bolo v poriadku, videla som ťa, tak ma to upokojilo. Od 34. týždňa som cítila veľký tlak, veľmi ma tlačilo bruško. Tak som spomalila a začala viac oddychovať. Prekvapili ma poslíčkovia, ktorých som cítila prvýkrát – ani pri Stelke, ani pri Eliške som poslíčkov nemala. Pri tebe začali poslíčkovia chodiť skoro 3 týždne pred pôrodom. Bolo to pre mňa šokojúce, akí vedia byť poslíčkovia intenzívni.

2 noci predtým ako si prišiel, som mala veľmi intenzívne kontrakcie – naozaj som myslela, že je to tu, ale opäť nič. :) Deň pred tvojím pôrodom som si povedala, že nejdem myslieť už na pôrod, že keď budeš chcieť prísť, tak prídeš. Dala som si jednoducho deň voľna – krásnu slnečnú nedeľu. Doobedu sme boli navštíviť babku v Ľubochni, poobedie som si užila s deťmi na detskom ihrisku. Mali sme krásny čas, aj som zabudla, že môžem hocikedy rodiť. :) Ale prišiel pondelok – deň tvojho príchodu, milý Leo. Neviem prečo, ale myslela som si, že domarodeniatka sa rodia štvrtky, piatky alebo cez víkend. :)

Ale Ty si mi Leo ukázal, že sa rodia vtedy, keď skutočne príde ich čas – je jedno, aký je deň. Sledovala som intenzitu poslíčkov a v tento deň to bolo iné. Moje telo, moja myseľ, moja duša už vedeli, že dnes rodím, že dnes prídeš. Sledovala som potrebu zavolať dule, tá potreba však neprišla. Zvládneme to opäť sami? Áno, zvládneme – prišla odpoveď. Všetko sa rozbiehalo pomaličky, postupne, zľahka. Hrala som sa dokonca s myšlienkou, že budeme rodiť spolu aj s našimi deťmi – so Stelkou a Eliškou. Ale asi o 16tej som zavolala mamine a s odstupom času sa z toho veľmi teším, lebo som si mohla užiť tvoju cestu iba s tebou a s Bartečkom. Cestu v tichosti, jemnosti, v intenzite, v napojení. Mamina zobrala dievčatá k sebe a tvoja cesta sa začala zintenzívňovať.

Po odchode detí som si zapla hudbu – práve Maok bol mojím hudobným sprievodcom počas tehotenstva a aj počas tvojho pôrodu. Maok začal hrať a ja som sa nechala unášať Tebou – dieťaťko milé, Tvojou cestou, Tvojou púťou. Silný moment som zažila, keď som si počas silnej kontrakcie zavrela oči a Ty si sa mi ukázal. Bolo okolo teba svetlo a prvýkrát som uvidela tvoju maličkú tváričku. Maokova hudba ma napojila na vlastný stred, napojila ma na svoju silu, prepojila ma so svojou hlbokou hĺbkou. Tvoja cesta sa, dieťatko, rozbehla. Uf, aké to bolo intenzívne. Rodí sa nový muž, mužská sila. Je to akési iné, ako to bolo pri dievčatách. Potrebujem Bartečkovu podporu. Môj muž ma masíruje, sprchuje mi kríže, voda mi veľmi pomáha. Prvýkrát práve pri tvojom pôrode sa potrebujem prepojiť s vodou. Voda zjemňuje kontrakcie udierajúce do krížov. Sadám si v sprche, dýcham, oči zavreté či otvorené, už ani neviem. Prestávam vnímať očami, vnímam celým telom, vnímam dušou, vnímam srdcom. Vnímam hudbu, vnímam Bartečkove ruky masírujúce môj chrbát. Prepájam sa s tebou, drahý môj Bože, ako dcéra s otcom, ako matka s otcom, ako žena s mužom.

Veľmi často mením polohy. Opieram sa o parapetu na okne, ľahnem si na zem, vychádzam von do záhrady a opäť dnu do domu. Cítim sa ako levica, ktorá behá v klietke. Dýcham, oči zavreté, Maok ma svojou hudbou ťahá hlbšie a hlbšie. Prechádza mnou veľká vďaka za domáce pôrody, prechádza mnou obrovská vďaka za moje dve nádherné dcérky, ktoré sa rozhodli narodiť doma. Prepájam sa s Gaiou ako dcéra s matkou, ako matka s matkou, ako žena so ženou. Prechádza mnou silná rodivá sila. Áno, ja rodím, som zrazu Gaiou, cítim nový život v každej svojej bunke, rodím celým svojím telom, každá bunka vo mne rodí, celé moje telo vie, že rodí. Wau, ten pocit je neprenosný. V spojení s Gaiou, v spojení Tebou, dieťatko milé, a pod ochranou Boha. Tu a teraz, neopakovateľná chvíľa, ktorá sa do mňa vpíja, ktorá ma úplne opojila. Neopísateľná chvíľa, ktorá patrí len tebe a mne. Neopísateľná chvíľa, ktorú zažíva len rodiaca žena a blížiace sa dieťa. Cítim, že som v úplnom spojení s Matkou Zemou, so svojou silou. Cítim Božiu absolútnosť a všadeprítomnosť. Cítim, že vzduch sa nehýbe, všetko stojí a plynie zároveň. V tom Maok začal spievať: „Putoval som tisíc dní, videl mnoho jasných znamení, vystúpil aj nad oblaky, v duši diali sa mi zázraky. Ďakujem, ďakujem, ďakujem za každé nové ráno, ďakujem, ďakujem, ďakujem za každý nový deň. Ďakujem, ďakujem, ďakujem za pokojný spánok, ďakujem, ďakujem, ďakujem za každý nový sen.“ Táto pieseň ma sprevádzala celým tehotenstvom, táto pieseň bola svedkom mojej radosti, keď som sa tešila. Bola tu, keď som plakala, a teraz, keď dieťatko prichádzaš, je tu táto pieseň tiež. Aká dokonalosť. Celá moja duša spieva: Ďakujem, ďakujem, ďakujem. Ďakujem, ďakujem, ďakujem, že sa rodíš doma, uvedomujem si, aký je to pre mňa veľký dar. Áno, vďačnosť sprevádza tvoju cestu, vďačnosť ma zalieva. Užívam si tú slobodu pôrodu, behám nahá po dome, ležím nahá na tráve v záhrade, voda v sprche odnáša bolesť z môjho nahého tela. Láskavé ruky môjho muža masírujú moje telo, cítim každý dotyk veľmi intenzívne, dotýka sa ma láska, bolesť odchádza.

Ďakujem za prirodzenosť pôrodu, za to, že môžem dať slobodu svojmu telu, že môžem robiť to, čo potrebujem. Že môžem byť sama, keď chcem, že na mňa nikto nehovorí, že na mňa nikto nepozerá. Ďakujem za ticho pôrodu, že sme tu len ja, Ty a Bartek. Ďakujem, že tvoja cesta je cestou prirodzenosti – absolútnej prirodzenosti človeka. Cítim, že sme na konci, že chýba už len máličko. Prichádzaš, si bližšie a bližšie. Cítim, že ťa už chcem vidieť, že sa ťa chcem dotknúť, že ťa chcem ovoňať, pritúliť ťa k sebe. Pozriem na hodiny. Uvedomím si, že je veľa hodín a že mamina môže dievčatá priviesť späť domov. Uvedomujem si, že táto chvíľa je veľmi posvätná, že ju chcem prežiť iba s Tebou a s Bartečkom. Neviem, ako by dievčatá reagovali na obraz pôrodu, na krv.

Preto k tebe prehováram - Leo, bude to jednoduchšie, keď sa narodíš bez prítomnosti Stelky a Elišky. Prosím ťa, poď k nám.

Zastavil sa vzduch aj čas. Ostalo akési ticho – ticho aj vnútri mňa. Cítim, Leo, ako sa nadychuješ na posledný kúsok cesty, už iba malý kúsok nás delí. Nadychuješ sa a cítim tvoje rozhodnutie – Áno, chcem, už idem. V tom prichádza kontrakcia a vychádzaš celý do môjho náručia. Počujem silu Tvojho hlasu. Vidím Ťa, môj malý silný chlapček. Nadychujem sa Tvojej čistej a božskej esencie, nadychujem sa Tvojej prítomnosti, Tvojej prirodzenosti, Tvojej čistoty. Nadychujem sa Ťa – syn môj. Priviedla som na svet muža pokračovateľa rodu. Nadychujem sa Tvojej jemnosti a Tvojej sily. Dotýkam sa Teba a dotýkam sa Boha – áno, si Boží dar.

Zvládli sme to, cítím sa ako kráľovná, cítim sa ako bohyňa. Cítim radosť a eufóriu v celom mojom tele a duši. Si tu – syn môj. Cítim neuveriteľnú lásku – cítim ako láska zalieva celú moju bytosť, teba, cítim, ako láska zalieva celý náš dom, Barteka, cítim, ako láska zrodená zalieva celú Zem, celý vesmír.

Cítim požehnanie zrodu, príchodu, cítim požehnanie rodu.

Nech Ťa láska vedie, Leo (Leonurus – srdcovník) môj milovaný.

Iba ďakujem a milujem.

Napísať komentár

Napíšte do políčka posledné písmeno slova xeasn